Medveďočlovek

Mestečko Urmín už v dávnych dobách malo svoje námestie. Prvý známy kostol bol zasvätený sv. Štefanovi mučeníkovi. Neskôr bol zasvätený (ide o identický kostol) bol zasvätený Panne Márii. Je predpoklad, že na mieste tohto kostola stojí dnes socha Panny Márie. Tento kostol veľmi poškodili turecké vojská. V roku 1718 bol položeny základný kameň nového kostola zasväteného sv. Ladislavovi. Dokončený a vysvätený bol v roku 1721. Podľa mapy z roku 1795 okolo námestia stály bohaté zemianske kúrie. V 19. storočí boli dve kúrie prestavané na kláštory. Sestry rádu sv. Vincenta viedli v kláštornom dvore dievčenskú ľudovú školu. V roku 1899 prišli do Urmína školskí bratia a viedli chlapčenskú ľudovú školu, ktorá bola umiestnená v budove kláštora.

Oproti hlavnému vchodu do Kostola sv. Ladislava (pod vežou) v minulosti stál dlhý služobný dom s niekoľkými bytmi pre zamestnancov huňadyovského panstva. V jednom z bytov žila malá Anička, ktorá prežívala tento príbeh .Celé roky vídala tvora, ktorý za ňou prichádzal za súmraku, večer, ale i v noci. Naozaj vyzeral ako "medveďočlovek". Nesnažil sa ju vyľakať, nikdy sa jej neprihovoril a nevydal žiaden zvuk. Len pozoroval, ako sa dievča učí, alebo spí. Mnoho strachu a úzkosti prežívala Anička v tomto dome a prítomnosť desivej bytosti zostala pre ňu záhadou po celý život. Keď sa rodina presťahovala do vlastného domu, dievča už nikdy medveďočloveka nestretlo. Dom, kde sa medveďočlovek objavoval už dnes nestojí.

Úryvok z knihy:

" O tom, čo som v dome pri kostole prežívala, takmer nik nevedel. Mala som obavy , akoby ľudia zareagovali na môj príbeh. Nevedeli to ani rodičia. Ako dospelá som naň celkom zabudla. Čo mi pamäť siaha do detských rokov, vynáral sa mi v spomienkach"tvor" ( ináč ho neviem nazvať). Vídala som ho celé roky, pokým sme bývali v dome pri kostole. Prichádzal za súmraku, večer, ale aj v noci. Ťažko ho viem presne opísať. Bolo to tak, akoby menil podobu. Raz mi pripadal ako vyšší zavalitý človek. Inokedy ako mohutný medveď s veľkou ľudskou hlavou, krátkym hrubým krkom. Telo tmavé, akoby porastené srsťou, tvár bola tmavá ,možno porastená chlpami..."